Páginas: 573-598

Egileak batasun europarrak eta europako integrateze prozesuek, eskuduntza eta Euskal Autonomi Erkidego eta Nafarroako Foru Erkidegoaren jokabideen eremuan izandako inpaktua aztertzen du. Bi erkidegoek 1978ko Konstituziotik europako Konstituzioraino egon diren eta dauden prozesu konstituzioegileak modu desberdinean protagonizatu diztuztenaren postulatutik abiatzen dirá.

Sumario:

I. LOS PROCESOS CONSTITUYENTES EN VASCONIA. 1. Las vías paralelas. 2. La velada pérdida de competencia. 3. Algunos ejemplos de vaciamiento de competencias. 4. La Constitución y el derecho comunitario. 5. El derecho comunitario, único derecho común de Vasconia. 6. El proyecto de Constitución Europea y las entidades infraestatales. II. LAS VÍAS DE PARTICIPACIÓN Y COLABORACIÓN EN SEDE EUROPEA. 1. Las Cortes. 2. La formación de la voluntad del Estado Español ante el consejo de la UE. Las conferencias sectoriales. 3. Comitología. 4. Participación ante el Tribunal de Justicia de los CE (TJCE). 5. El comité de las regiones. 6. El Parlamento europeo. 7. Las reivindicaciiones de las CCAA españolas. 8. La actitud es lo que cuenta. III. LA NUEVA GOBERNANZA Y LAS REDES INTERREGIONALES. 1. Redes de cooperación regional. 2. La cooperación transfronteriza. IV. CONCLUSIONES. V. BIBLIOGRAFÍA.

leer más
04 Oct 2017
Páginas: 551-570

Nekazaritza munduan egiten ziren akordio instituzionalek auzotar izaera zutenei esleitzen zieten lur komunalen aprobetxamendua. Baina biztanleen ohiturak araudiak finkaturikoa baino zabal eta irekiagoak izanik, auzotar ez zirenei ere uzten zieten lur horietara jotzen. Araudiak bestelakorik ezarri arren, beraz, auzotarren aprobetxamendua ez zen esklusiboa, nahiz eta mantendu egin zuten aprobetxamendurako eskubidea.

Sumario:

I. INTRODUCCIÓN. II. LA DEFINICIÓN DE LOS APROVECHAMIENTOS. 1. La restricción vecinal como mecanismo de equilibrio. 2. Los acuerdos reguladores. 3. La aplicación de los dispositivos de exclusión: el caso de Juan Martínez de Irarreta. III. LOS RESQUICIOS HACIA EL APROVECHAMIENTO. IV. SITUACIÓN A FINALES DE LA ÉPOCA MODERNA. V. BIBLIOGRAFÍA.

leer más
04 Oct 2017
Páginas: 523-550

Nafarroako noblezia ertainak -armategiko kabu jauregien jabe ziren jauntxoek alegia- bere ondarea zatitu gabe mantentzearen beharra ikusi zuen Erdi Aroan, hain zuzen ere ondare horren menpe baitzeuden, neurri handi batean, beren biziraupen eta ospe sozio-ekonomikoa. Noblezia horretako kide askok, orduan, ondarea transmititzeko maiorazkoaren sistemara jotzea erabaki zuten, bereziki XV eta XVII. mendeetan. Instituzio horrek, alde batetik, bizirauteko behar materialari konponbidea ematen zion, eta, bestetik, nobleziak bere egoerari eusteko betidanik izan duen grina ere asetzen zuen.

Sumario:

I. NOBLEZA Y PATRIMONIO. II. LA TRANSMISIÓN DEL PATRIMONIIO: 1. El mayorazgo en Navarra: origen, difusión y tipología. 2. El sistema de heredero único. III. LA TRANSMISIÓN INDIVISA DEL PATRIMONIO Y SU INFLUENCIA SOBRE LA ESTRUCTURA DEL GRUPO FAMILIAR. IV. BIBLIOGRAFÍA.

leer más
04 Oct 2017
Páginas: 485-520

Lan honetan, Lesakako familiek erabiltzen zituzten estrategiak izango ditugu aztergai, udalerri horretan bertan 1790 eta 1879 artean eskrituratu ziren ezkontza kontratuak aztertuz (Nafarroako Artxibo Orokorreko protokolo notarialen sailean gordeta daudenak). Lesaka Nafarroako ipar-mendebaldean dago kokatuta, Gipuzkoa eta Frantziarekin muga eginez, Bortziriak izeneko eskualdean.

Sumario:

I. INTRODUCCIÓN. II. CARACTERÍSTICAS SOCIOECONÓMICAS DEL MUNICIPIO ESTUDIADO. III. LA REPRESENTATIVIDAD DE LOS CONTRATOS MATRIMONIALES ESTUDIADOS. IV. ESTRATEGIAS RELATIVAS A LA TRANSMISIÓN DEL PATRIMONIO. V. ESTRATEGIAS DE CORRESIDENCIA. VI. LA ELECCIÓN DE HEREDERO. VII. ESTRATEGIAS RELATIVAS A LOS DERECHOS DE LOS DONADORES ANCIANOS: 1. Sobre el momento de la cesión. 2. Sobre los bienes reservados por los ancianos. 3. La partición de bienes en caso de separación. VIII. LA RELACIÓN CON EL MERCADO MATRIMONIAL. LA MOVILIDAD SOCIAL DE LOS SEGUNDONES: 1. Las dotes de los cónyuges adventicios casados con la persona designada como heredera. 2. Las legítimas proporcionadas por las casas a los segundones. IX. CONCLUSIONES. X. BIBLIOGRAFÍA.

leer más
04 Oct 2017
Páginas: 453-484

Lan honetan, mendebaldeko hazkunde ekonomikoa aztertzen aritu diren ekonomialari eta historialariek jabetza eskubideek hainbat alderditan dauzkaten ondorioen berri emango dugu; zehazki esateko, gizarteko kideen pizgarri ekonomikoengan, ekimenen sorreran eta hazkunde ekonomikoan. Era berean, autore horietako batzuek jabetza pribaturako eskubidearen sorrera eta garapenari buruz eman dituzten azalpenen gaineko hausnarketa egingo dugu. Halaber, arazo ekonomiko larriei aurre egiterakoan jabetza komunalerako eskubideak mantendu egin dituzten gizarte batzuen adibideak ere eskainiko ditugu.

Sumario:

I. INTRODUCCIÓN. II. VISIONES HISTÓRICAS GLOBALES. CRECIMIENTO Y DERECHOS DE PROPIEDAD. III. EL BINOMIA PROPIEDAD PRIVADA-EFICIENCIA. IV. BIENESTAR Y DERECHOS DE PROPIEDAD COMUNALES. V. CONCLUSIONES. VI. BIBLIOGRAFÍA.

leer más
04 Oct 2017
Páginas: 437-452

Lan honen xedea, ondasun komunalen salmentak Madoz Legea aplikatu aurretik Nafarroan izan zuen prozesua aztertzea da. Epe horretan besterendutako kopurua, Napoleonen gerran saldutakoa eta 1862tik aurrera enkantean ateratakoa baino askoz ere handiagoa izan zen. Prozesu honen kontrola korporazio lokalen eta Foru Aldundien zegoen. Udalerrien ondarea likidatzeko erabakia hartu izanaren zio nagusia gerrek eragindako arazoen ondorioz ogasun lokalek porrot egin izana izan zen, baina ez zen faktore bakarra izan.

leer más
04 Oct 2017
Páginas: 403-436

Hitzaldi honetan, ondasun komunalen desamortizazioaren esanahiean sakonduko dugu, eta mendetan zehar Zuzenbidearen Historian zein Administrazio Zuzenbidearen Historian defendatu izan diren ondorio batzuk berrikusiko ditugu. Desamortizazioa jabetza komunalaren inguruabar ekonomiko eta sozialean kokatuko dugu, kontuan izanik bai araudi libérala onartu zeneko garaia, eta baita garai zaharragoak ere, prozesu hau behar bezala ulertzeko ez baita nahikoa Zuzenbidera jotzea.

Sumario:

I. INTRODUCCIÓN. II. EL REPLANTEAMIENTO DE LA PROPIEDAD COMUNAL DESDE LA ÓPTICA DE LA HISTORIA ECONÓMICA. III. LOS BIENES COMUNALES O DEL COMÚN DE LAS CIUDADES Y DE LAS VILLAS EN EL ANTIGUO RÉGIMEN: BIENES DE APROVECHAMIENTO COMÚN Y BIENES DE PROPIOS. IV. LOS BIENES COMUNALES A PARTIR DE LA LEY DESAMORTIZADORA DE 1 DE MAYO DE 1855: 1. La reducción del concepto de bien comunal a los bienes de aprovechamiento común. 2. Requisitos exigidos por la legislación para que los bienes de aprovechamiento común se exceptuaran de la desamortización. 3. Los efectos de la Ley Madoz sobre los antiguos bienes de aprovechamiento común de los pueblos. 4. La Ley Madoz, ¿triunfo de la propiedad individual sobre la comunal o éxito de una minoría?. V. LOS BIENES COMUNALES, BIENES PATRIMONIALES DE LA ADMINISTRACIÓN EN LA LEGISLACIÓN DECIMONÓNICA. VI. BIBLIOGRAFÍA.

leer más
04 Oct 2017
Páginas: 365-399

Jabetza kontzeilarraren figura Erronkari eta Zaraitzuko ¡barrean ematen da. Lur hauen gaineko titulartasun eta xedagarritasuna entitateena izaten da, eta aprobetxamendua, berriz, auzotarren esku egoten da. Ordenantzek eta ohiturazko Zuzenbideko arauek erregulatzen duten figura honen helburua, ibarreko auzotarren beharrei erantzutea da.

Sumario:

I. LAS COMUNIDADES TRADICIONALES EN EL DERECHO DE NAVARRA. II. LAS COMUNIDADES DE BIENES EN EL DERECHO FORAL DE NAVARRA. 1. Comunidad en mancomún. 2. Corralizas. 3. Facerías y comunidades faceras. 4. Helechales. III. EL DOMINIO CONCELLAR COMO COMUNIDAD ESPECIAL Y DERECHO REAL ADMINISTRATIVO. 1. Concepto. 2. Naturaleza. 3. Bienes que lo integran. 4. Titularidad de los bienes. 5. Titularidad de los aprovechamientos. 6. Facultad de disposición. 7. Indivisibilidad. 8. Imprescriptibilidad. 9. Defensa y recuperación. IV. RECAPITULACIÓN. V. BIBLIOGRAFÍA.

leer más
04 Oct 2017